1 - Úloha, legislatíva, poradenstvo

Desatoro pre prácu s deťmi s ADHD

UČITEĽ A RODIČ

by mali - spolupracovať;

predvídať problémy, ktoré žiak (dieťa) môže mať;

opakovať pokyny;

často žiaka (dieťa) chváliť;

zamerať sa na odmeňovanie žiaka (dieťaťa);

používať okamžité, časté a zodpovedajúce postupy (pri upevňovaní požadovaných foriem správania, trestaní);

predstaviť pravidlá;

rozdeliť úlohy na menšie celky, ktoré žiak (dieťa) zvládne – zamerať sa na možný úspech;

poskytnúť únikovú cestu (napr. pokojné miesto);

udržať primeranú hladinu stimulácie – ponúknuť rad alternatívnych činností.

klásť dôraz na :

vopred známy rozvrh,
jasné a jednoznačné vymedzenie,
jasné očakávania.
používanie kompenzačných pomôcok

ORGANIZÁCIA PROSTREDIA

umiestnenie žiaka v triede čo najbližšie k učiteľovi, eliminácia rušivých vplyvov (nezávislé od fyzickej veľkosti žiaka);

žiaka nenechávať dlhodobo bez dozoru (nie je správne umožniť mu podľahnúť „pokušeniam“ a následne ho trestať za nevhodné správanie);

nevyžadovať bezvýhradne od žiaka to, čo nedokáže splniť (napr. pokojne sedieť, sledovať výklad viac ako 10 min. i menej) vhodné striedanie činností, poverovať ho činnosťami, ktoré mu umožnia odbúrať psychomotorické napätie -(napr. rozdávanie zošitov, zotieranie tabule, vybavenie niečoho mimo triedy, príprava pomôcok, pomoc učiteľovi, plánovať žiakov činnosti, ktoré mu umožňujú počas vyučovania pohyb);

vytváranie zoznamov činností, úloh v danej vyučovacej jednotke, ktoré žiakovi napomáhajú organizáciu úloh, časovú orientáciu následnosti jednotlivých činností;

PODPORA

častá a efektívna spätná väzba (častá jednoznačná, zrozumiteľná – v oblasti správania, učenia, porozumenia výkladu, písomných či slovných zadaní) nemá však rušiť žiaka;

U mladších žiakov koncentráciu pozornosti napomáha dotyková stimulácia (chytenie za ruku, položenie ruky na plece, pohladenie po hlave);

V kontakte so žiakom zachovávať pokoj, pokojný, stíšený hlasový prejav, priamy očný kontakt, optimizmus, pevné nervy;

Podľa možností znížiť pracovné zaťaženie žiaka, aby sa dostalo do súladu s jeho schopnosťou udržať pozornosť a primeranú aktivitu;

Minimalizácia činností v časovom strese, predĺženie času na splnenie úlohy, vytváranie podmienok na nerušenú prácu (tzv. päťminútovky, diktáty, testy);

Sústavná pomoc, podpora a pravidelná, dôsledná kontrola zaznamenávania si domácich úloh, prípadne poskytovanie návodov pre rodičov, ako organizovať a plniť domáce úlohy;

Rešpektovanie deficitov prenášať a aplikovať naučené vedomosti, zručnosti vo vyučovaní (SJ, CJ – uplatňovanie gramatických pravidiel, vedomostí pri písaní; M, Fyz, CH – rýchla aplikácia vzorcov, postupov, výpočtov pri písaní testov, písomných prác a pod.), žiak potrebuje pomoc pri „spustení“ (resp. nasmerovaní) toku myšlienok správnym smerom, pripomenutie, „nové poučenie“.

Samostatne diagnostikované ŠPU, ako aj ADHD/ADD s ŠPU si vyžadujú od učiteľov uplatňovať špecifické metódy práce na vyučovaní a tolerancie. Uvádzam niekoľko možností, foriem, ktoré by učiteľ mal u žiakov s diagnostikovanou dys- a poruchami ADHD, ADD uplatňovať.

PÍSANIE

PÍSOMNÝ PREJAV

tolerovať jeho osobné tempo,

nepísať dlhé texty, používať doplňovanie,

písať len to najdôležitejšie,

možnosť výberu formy písania,

pomôcky na písanie,

nehodnotiť špecifické chyby,

neopravovať chyby červeným, chybne zapísané slová začierniť, nezdôrazňovať chybu,

nastavenie, predĺženie času na splnenie každej písomnej úlohy;

Sloh – hodnotiť štylistiku a obsahovú stránku, nie pravopis;

Vylúčenie diktátov, v nevyhnutných prípadoch písať diktát po predchádzajúcej príprave, nahradenie diktátu inou formou, komentovaný diktát;

ČÍTANIE

POROZUMENIE

REPRODUKCIA

Neporovnávať výkony žiaka s poruchou s výkonmi ostatných žiakov ani žiakov s poruchou medzi sebou;

Viesť žiaka k používaniu správnej čitateľskej techniky (hlasné viazané slabikovanie); Slabikovanie používať pri čítaní dlhých, neznámych, ťažkých slov, vždy vysvetlenie pojmov a overenie ich porozumenia; nenútiť žiaka čítať na čas;

Používanie korekčných pomôcok (okienko, záložky, farebné fólie, tabuľky s písmenami , dyslektická tabuľka, bzučiak a pod.);

Na “domácu úlohu” zadávať primeranú časť celku, na čítanie využívať dobu, kedy žiak nie je unavený, sústredí sa;

Tolerancia pomalého tempa čítania;

Viesť žiaka k tomu, aby chyby pri čítaní sám objavoval, na chyby neupozorňovať slovami s „negatívnym“ obsahom (zle si to prečítal, zase chyba a pod.); v cudzom jazyku, okrem uvedeného, obmedziť čítanie dlhých textov, zamerať sa na správnu, ale nie perfekcionistickú výslovnosť, na čítanie používať primerané texty (veľkosť a výraznosť písma, menej textu na strane, členenie textu a pod.);

Reprodukcia formou otázok, osnovy, obrázkov, piktogramov a pod., vždy dať čas na premyslenie si odpovede na otázky;

Hodnotenie priaznivé, povzbudivé, nehodnotiť špecifické chyby (vynechávanie písmen, slabík, slov, viet, vkladanie slov, slabík, zámeny písmen tvarovo a zvukovo podobných, prešmykovanie slabík, nesprávne čítanie slov s mäkkými a tvrdými slabikami typu dy -di, nesprávne čítanie diakritických znamienok, monotónne čítanie).

MATEMATIKA

Zaistenie dostatočného množstva názorných pomôcok, korekčných pomôcok (počítadlá, matematické tabuľky, tabuľky výpočtov, vzorcov, kalkulačky, výpočtovej techniky a pod.);

Nevhodné je využívať časovo limitované úlohy;

Pri vyučovaní postupovať po krokoch, hodnotiť jednotlivé kroky;

Kontrolovať pochopenie zadania úlohy, príkladov a správnosť postupu, podporovať žiaka; rešpektovať pomalé tempo;

Umožňovať robiť si pomocné výpočty;

Pri hodnotení postupovať individuálne, hodnotiť aj čiastkové výkony, dielčie výpočty, hodnotiť to, čo žiak stihol vyriešiť, nehodnotiť nedokončené – zadávať primerané množstvo úloh;

Preferovať ústnu formu preverovania vedomostí, keď lepšie žiakovi vyhovuje,

Pri neúspešnom písomnom výkone dať žiakovi vždy možnosť korekcie ústnou odpoveďou;

Zistené informácie o vedomostiach by mali učiteľovi dávať signál, čo žiak potrebuje ešte precvičiť, ako ďalej postupovať a na čo zamerať pozornosť;

Do hodnotenia nezahrnovať špecifické chyby (zámeny podobných číslic, zámeny vznikajúce z poruchy pravo-ľavej orientácie – znamienka viac – menej, zámeny v poradí číslic 32 – 23, zámeny čitateľ – menovateľ, posun číslic pri písomnom sčitovaní, odčitovaní pod seba a pod.); s toleranciou hodnotiť zníženú kvalitu výkonov v geometrii, rysovaní, pri výpočtoch týkajúcich sa geometrických tvarov, obsahu, objemu telies,

HODNOTENIE

Pochopenie zadania úlohy - všetky predmety

voliť krátku odpoveď (testy s voľbou odpovede, doplnením odpovede); obmedziť mechanické osvojovanie faktov bez súvislostí (definície, letopočty a pod.); sústavne kontrolovať pochopenie ústneho alebo písomného zadania úloh, príkladov, projektov, slohových prác a pod.;

často kontrolovať pochopenie textu;

Jazyky

fonetické písanie slov, pýtanie sa na nezrozumiteľné slovo v písomnom prejave, oprné body v úlohách,

GEO

náukové predmety

Zohľadňovať ťažkosti v orientácii na mape; aj orientáciu na ploche,

CHE

FZY

MAT

Zohľadňovať špecifické chyby v písaní fyzikálnych i chemických vzorcov a rovníc;

Všeobecné princípy hodnotenia

Preferencia ústnych odpovedí, v písomných výkonoch hodnotiť obsah nehodnotiť chyby;

Využívať možnosti priebežného i celkového slovného hodnotenia;

poskytovať čas žiakovi pri odpovediach na ich formulovanie, premyslenie, v prípade potreby poskytnúť nápovedu, pripraviť si odpoveď aj formou osnovy;

Aktívne pomáhať žiakom s dys-poruchami, ADD, ADHD, eliminovať strach, ktorý zvyšuje ich neistotu a neschopnosť sústrediť sa, prepadávajú panike, keď majú podať výkon; strach vyvoláva bariéry, ktoré prispievajú k prehĺbeniu neúspechu a ten ďalej zvyšuje strach.

Odmeny pre žiaka sú žiaduce a musia byť zmysluplné – ich aplikácia musí nasledovať ihneď a má mať za následok nárast intenzity a frekvencie pozitívneho správania či prejavov v správaní, činnosti, učení.

Odmeňovanie, pozitívne hodnotenie nie za rýchlosť práce, ale za vyriešenie úlohy-zadania problému bez ohľadu na čas, odmeňovať dobrú prácu, udržanie pozornosti.

Pozitívne hodnotenie, resp. mierny trest – reagovať vždy okamžite – ihneď po pozitívnom i negatívnom správaní má nasledovať hodnotenie, ktoré pôsobí na upevnenie, posilnenie žiaduceho správania, ignorovanie nežiaduceho správania, príp. trest pri závažnejších prejavoch pôsobí na postupné vyhasínanie tohto správania.

Pochvala a pozitívne hodnotenie – sa vzťahuje aj na plnenie čiastkovej úlohy.

Trestajúce postupy oddeliť od vzťahu k žiakovi – žiak musí vždy vedieť, aký je vzťah učiteľa k nemu, že sa nemení aj v prípade trestania. Trest uplatňovať iba pri eliminácii mimoriadne nežiaduceho až nebezpečného správania– agresivita, šikanovanie, fyzické útoky, krádeže, závažné klamstvá. Trest by mal nasledovať ihneď, bezprostredne a vždy presne po výskyte. Aplikovať ho pokojne, bez vystupňovaných emócií. Musí mať význam z pohľadu učiteľa i žiaka. Vhodná voľba trestu je mimoriadne dôležitá. Často negatívna pozornosť (karhanie, napomínanie, hrešenie, krik, poznámky, rozčuľovanie sa učiteľa… sú v skutočnosti pre žiaka „odmenou“- negatívnym posilňovačom nežiaduceho správania).

Nežiadať rodičov trestať za školské nedostatky – podporovať dobré vzťahy rodičov k žiakovi, medzi spolužiakmi. To, či učiteľ použil odmenu či trest, či bol druh odmeny alebo trestu správne zvolený je dôležité sledovať jeho následky na správanie žiaka (či sa nejako mení po jeho aplikácii, či sa dané správanie stupňuje alebo zoslabuje). Predpokladom dosiahnutia pozitívnych zmien v správaní žiaka je rovnaký prístup v škole i v rodinnom prostredí, úzka spolupráca učiteľa a rodičov, dodržiavanie vopred jasne sformulovaných a plnených pravidiel a očakávaní, postupov zaisťujúcich riadne splnenie každej úlohy (oblasť správania, učenia, komunikácie, sociálnych vzťahov medzi rovesníkmi). Jednoznačne stanovené mantinely, ktoré musí žiak dodržiavať. Pozor na poznámky, oznámenia pre rodičov – množstvo, obsah, frekvencia – inak sa môžu minúť účelu

Ako potlačiť nevhodné správanie

Train (2001) uvádza postup, ktorý môže byť návodom na riešenie správania v triede, v škole:

Cieľ: okamžite zastaviť alebo potlačiť nevhodné správanie, predovšetkým, ak žiak vystavuje seba či niekoho iného nebezpečenstvu.

Metóda: vzápätí po nežiaducom správaní uplatní dospelý nepríjemný následok alebo odoberie žiakom (dieťaťu) nejaký pôžitok.

DOSPELÝ:

Jasne a pokojne vysvetlí žiakovi nevhodnosť jeho správania.
Jasne a pokojne mu podrobne vysvetlí trest; u starších žiakov môže diskusia alebo vyjednávanie potlačiť dojem nespravodlivosti.
Žiak (dieťa) odškodní dospelého tým, že splní jeho požiadavky.
Dospelý to prijme, znovu potvrdí budúce požiadavky a vyjadrí žiakovi svoju podporu.

Ako používať odmeňovanie – ako odmeňovať

Train (2001) dáva návod, ako posilňovať správne správanie

Cieľ: posilnenie a zachovanie správneho správania.

Metóda – prijateľné správanie žiaka posilňujeme sociálnymi a hmotnými odmenami.

DOSPELÝ:

1. Pozoruje žiaka (dieťa) a stanoví zmysluplné odmeny.

2. Rozhodne o zodpovedajúcich odmenách v rôznych situáciách.

3. Stanoví požadovanú dobu trvania prijateľného správania.

4. Odmena žiaka (dieťa) hneď po uplynutí stanovenej doby.

5. Postupne zmenšuje odmeny, a tým aj vplyv podpory.

6. Spája hmotné odmeny so sociálnymi a postupne vypúšťa hmotné odmeny, ktoré neskôr udeľuje iba príležitostne. Odmeny (podporu) vyberáme z troch skupín, podľa toho, ako na ne asi žiak bude reagovať:

sociálne odmeny: pochvala, súhlas, nadšenie, uznanie;
materiálne odmeny: žetóny na bodovanie, jedlo, pitie, hračky, sladkosť;
povolenie robiť určité veci: napr. hrať hry, karty, pomáhať ostatným. Aby mala táto metóda zmysel, musí byť tajná – žiak nemá o ničom vedieť.

Spracovala: Mgr.Hana Malgotová

Špeciálna pedagogička