1 - Úloha, legislatíva, poradenstvo

        • Dysfunkcie

        •  

          „Poruchy učenia je všeobecný termín, ktorý sa vzťahuje na rôznorodú skupinu porúch prejavujúcich sa výraznými ťažkosťami pri získavaní a využívaní schopnosti počúvať, hovoriť, čítať , písať a usudzovať alebo ťažkosťami pri získavaní matematických schopností.

          Tieto ťažkosti vychádzajú z vnútorných dispozícií človeka. Predpokladá sa, že sú zapríčinené dysfunkciou centrálnej nervovej sústavy a môžu trvať celý život.

          V slovenskej odbornej literatúre sa používajú výrazy špecifické poruchy učenia, špecifické vývinové poruchy učenia. Sú nadradené termínom           dyslexia, dysgrafia, dysortografia a dyskalkúlia. Predpona „dys“ znamená rozpor, deformáciu. Druhá časť názvu je prevzatá z gréckeho označenia činností, ktoré sú postihnuté. Dyslexia je porucha čítania, dysgrafia porucha písania, dysortografia porucha pravopisu a dyskalkúlia porucha matematických schopností.

          Dieťa s takouto poruchou je schopné dosiahnuť určité schopnosti a zručnosti, no za ťažších podmienok než jeho šťastnejší rovesníci.



          DYSLEXIA

          Čítanie je ucelený proces, pri ktorom je potrebná v prvom rade motivácia.

          • dieťa musí byť schopné zamerať pozornosť na text, nerozptyľovať sa tým, čo sa deje okolo neho.

          • musí zreteľne vidieť tvar písmen, aby mohli byť prenesené do mozgu. Očami prechádza zľava doprava po písmenách a v rovnakom okamžiku skladá z reťazca písmen slová, slová do slovných obratov a tie do viet. Reťazec písmen, ktoré vidí, musí postupne previesť do mozgu, ich presná pozícia musí zostať na mieste.

          • náš mozog musí vedieť rozpoznať písmená vytlačené rôznymi typmi písma, veľkými a malými písmenami.

          Mark Selikowitz (2000, s. 58) uvádza, že mnohé štúdie sa pokúšali zistiť príčiny porúch čítania, hoci tieto deti predstavujú veľmi rôznorodú skupinu. Najobvyklejšie sú ťažkosti vo fonologickom spracovaní, fonémovej segmentácii - teda v procese, pri ktorom je neznáme slovo mozgom rozložené na zvukové zložky. Akoby tieto deti mali problémy rozlúštiť v mozgu kód pre prevedenie grafém (písmen) do im zodpovedajúcim foném (hlások). Tieto ťažkosti môže ešte skomplikovať problém so slovnou pamäťou – ťažkosťami so znovu vyvolávaním práve prečítaných slov.

          Niektoré deti majú problémy spočívajúce v spôsobe, akým ich mozog vníma tvary písmen, t.j. problém s vizuálnym vnímaním. Mozog takéhoto dieťaťa dobre nerozoznáva alebo si chybne vykladá tvary písmen na stránke. Tým by sa mohlo vysvetliť, prečo si deti s poruchami učenia často zamieňajú písmená ako „b“ a „d“ Niektoré deti môžu mať zmiešané fonologické a vizuálne ťažkosti.

          Deti s dyslexiou

          • majú často problémy so sústredením sa,

          • vyskytujú sa problémy s udržaním pozornosti, preto sa dopúšťajú mnohých základných chýb v učení. Príčinou nie sú poruchy vnímania, rozlišovania či analýzy. Pre nepozornosť dieťa vidí na začiatku, uprostred či na konci slova nesprávne písmená. Alebo si nevšimne správne poradie písmen v slove, vynecháva začiatky a konce slov. Môže useknúť i celú časť vety alebo ju nahradiť inými slovami. Ťažkosti im robí i rozkladanie slov na slabiky a skladanie slabík do slov. Niekedy sa však dieťaťu síce podarí rozložiť i päťslabičné slovo na slabiky, ale robí mu ťažkosti si ich všetky zapamätať.

          • častou komplikáciou je i porucha krátkodobej pamäti, prejavujúca sa hlavne pri zapamätávaní si informácií vnímaných sluchom. Krátkodobá pamäť je vlastne dlhšie trvajúce sústredenie pozornosti. Bez nej nie je možné učiť sa. Jej porucha je najvýraznejším znakom porúch pozornosti. Zdá sa, akoby deti s poruchou pozornosti niečo jedným uchom počuli a druhým to šlo hneď von. Rovnako sa im rýchlo vytráca z hlavy čerstvo naučené učivo.


          Deti s dyslexiou pri čítaní zažívajú, nevystihujú celé spektrum problémov, s ktorými musia zápasiť. Ich prekonávanie si vyžaduje špeciálne metódy nácviku a nápravné cvičenia.

          Grace M. Fernaldová je v považovaná za prvú Američanku, ktorá dokázala, že jedinci s normálnou inteligenciou, ktorí nie sú schopní naučiť sa čítať, sú schopní nápravy svojho hendikepu. Každé dieťa s poruchou učenia sa podľa nej prejavuje špecificky individuálne. Metódy, techniky a projekty, ako tieto deti učiť čítať, sú rôzne. Jednotlivé metódy, techniky a projekty náprav porúch čítania možno nájsť v publikáciách Věry Pokornej (2001,s. 250), Gordona Serfonteina (1999, s. 131) či Olgy Zelinkovej (1994, s. 63).

          DYSGRAFIA

          Dysgrafia je porucha písania, ktorá sa často vyskytuje u detí s dyslexiou alebo dysortografiou.

          Postihuje grafický písomný prejav, osvojovanie tvarov písma. Príčiny ťažkostí s písaním sú špecifické, individuálne.

          Najčastejšie ide o ťažkosti motorické (pohybové) a poruchu vizuálneho (zrakového) vnímania. Pohybové ťažkosti postihujú spôsob, akým sú písmená tvorené. Dieťa síce dokáže robiť úkony potrebné na vytvorenie písmen, ale nesprávne funguje časť mozgu, ktorá zabezpečuje, aby tieto úkony boli urobené postupne a neprerušovane. Porucha jemnej motoriky zapríčiňuje ťažkosti pri úkonoch spojených s presnou prácou prstov – pri písaní, kreslení, zaväzovaní si šnúrok, zapínaní gombíkov, strihaní a pod. Porucha vizuálneho vnímania zapríčiňuje ťažkosti s rozpoznávaním tvaru písmen a ich umiestnením.

          Písmo dysgrafika je nezrelé alebo nečitateľné, napriek jeho úpornej snahe. Problémom je i to, keď dieťa píše úhľadne len vtedy, keď píše extrémne pomaly, venuje písaniu veľmi dlhý čas. Písanie je potom pre neho príliš únavné a vyčerpávajúce. Môže preto dôjsť až k odporu k písaniu či odmietaniu písať vôbec. Tieto deti preto nemôžeme preťažovať písaním.

          Náprava nespočíva v opisovaní textov či prepisovaní zošitov.

          • cvičenia by mali byť kratšie, ale pravidelné,

          • nácvik písania ovplyvňuje úroveň rozvoja grafomotoriky, zrakového a sluchového vnímania, pravo ľavej a priestorovej orientácie,

          • pri nácviku písania v prvom ročníku sú dôležité uvoľňovacie cviky, ktoré pomáhajú plynulému a rýchlemu písaniu,

          • dôležité je správne držanie pera a ceruzky, správne sedenie pri písaní, výška stoličky a stola, najskôr píše slová so zhodnou grafickou a akustickou podobou. Predpokladom bezchybného písania je zvládnutie písmen a dosiahnutie príslušnej úrovne sluchového vnímania,

          • najťažšie je rozlišovanie dlhých a krátkych samohlások, rozlišovanie slabík dy-di, ty-ti, ny-ni a písanie dlhých slov so zhlukmi spoluhlások.

            Serfontein (1999, s. 73) zdôrazňuje, že problémy s písaním bývajú u detí s poruchami pozornosti obvykle zapríčinené poruchami jemnej motoriky a senzomotorickej koordinácie oko-ruka. K nesprávnemu držaniu ceruzky či pera sa často pridáva i porucha koordinácie jemnej motoriky a pohybov ruky s pohybom oka pri sledovaní stránky. Obvykle dochádza k ľahkému traseniu sa ruky, ktorý je do určitej miery príčinou ťažkostí so správnym držaním písacieho náčinia. Tieto vývinové poruchy zapríčiňujú, že dieťa v snahe udržať písacie náčinie nad papierom vyvíja neprimerane silný stisk.

          Pripravila pre vás: Mgr. Hana Malgotová