Deviataci dostali takúto úlohu: "Pochváľ a poďakuj 5 ľuďom z prostredia školy, ktorým si najviac vďačný a ktorí pre teba najviac znamenajú." A náš žiak - Samuel Belko, ktorý k nám chodil iba v deviatke napísal: prvý človek, ktorý si zaslúži moju pochvalu a poďakovanie je pán zástupca, lebo ma podporoval v mojej tvorbe, učil ma ako sa veci majú robiť poriadne, mal vždy úsmev na tvári, vedel si vždy nájsť čas a aj keď ho práve nemal, tak povedal, že keď ho bude mať. Veľmi pekne mu ďakujem a veľmi rád budem na neho spomínať a nielen na neho, ale na celú školu, lebo som sa ešte nikde necítil tak príjemne. Vedel som sa rozvíjať v mnohých veciach a zároveň si odnášam príjemné spomienky, zážitky a skúsenosti. Druhý človek je Matúš Novák z 8. A, jeden z tých ľudí, s ktorými som sa zo začiatku moc nebavil, ale potom sme si padli do oka. Vie povedať ako sa veci majú urobiť správne, zostanem s ním rád v kontakte.Tretí človek je Martin Malcho. Zo začiatku som si budoval svoje meno a to je ten typ človeka, ktorý vie. A dobre sa s ním rozprávalo, "ohováralo" a tak... Štvrtý človek je Barborka Garguláková z 9. B, ktorá mi ukázala, že sú aj knihy v živote dôležité, pomohla mi v rôznych veciach napríklad pri písomkách, skúšaniach a v rôznych iných veciach. Moc toho nenarozprávala, ale keď niečo povedala, stálo to za to. Je to príjemný človek a vždy, keď mi vyčarila úsmev na tvári, mal som pekný deň. Rozhodol som sa, že piaty človek bude celá trieda, možno celá škola. No jednoducho by som potreboval veľa takýchto riadkov, aby som mohol každému poďakovať. Síce je koniec jednej etapy, ale spomienky nikdy nevyblednú a keď budem počuť "Základná škola Jarná", rád si spomeniem na našu triedu, na našu triednu - pani učiteľku Amáliu Walterovú, ktorú som mal tiež rád. Títo ľudia mi nahradili doterajších 8 rokov, ktoré som zažil v inej škole, začlenili ma do kolektívu, spríjemnili každý deň, smiali sme sa a aj trochu poplakali, ale rád sa s nimi ešte stretnem a pozdravím na ulici. Všetkým, všetkým ďakujem. Samuel Belko